Vďaka iniciatíve Národného pamiatkového ústavu v spolupráci s Národnou galériou Praha sa na štátny zámok Telč po takmer dvadsiatich rokoch vrátila expozícia Jana Zrzavého nazvaná Sen o skutočnosti: Obrazy Jana Zrzavého zo zbierok NGP.
Renesančná Telč v kraji Vysočina bola pre jedného z najslávnejších umelcov 20. storočia a spoluzakladateľa českého moderného umenia viac než inšpiráciou. Jeho vzťah k mestu prehĺbilo stretnutie s vtedajším kastelánom Bohumilom Norkom starším, ktorý mu počas prehliadky zámku ukázal sochu Adama stojacu na hlavnom nádvorí. Jej podoba so Zrzavým iniciovala vznik fotografie, na ktorej je sám  maliar, hľadiaci na svojho zámockého „dvojníka“. Vystavovať svoje diela práve v Telči bolo želaním samotného Jana Zrzavého.


Galéria Jana Zrzavého na telčskom zámku sa otvorila v roku 1988 a až do roku 2007 vo svojej stálej expozícii predstavovala približne päťdesiat jeho diel. Po takmer 20 rokoch sa dnes dielo Jana Zrzavého na zámok vracia – do kompletne obnovených priestorov, ktoré spĺňajú najnáročnejšie galérijné štandardy.
 Foto: Anna Ritterová, NGP
„Otvorenie zámockej galérie a jej prvý projekt, ktorý predstavuje výtvarné dielo výnimočnej osobnosti českého moderného umenia, Jana Zrzavého, nie je len kultúrnou udalosťou. Je to predovšetkým návrat k odkazu a prianiu samotného umelca, ktorý pochádzal z Vysočiny, našiel tu inšpiráciu a k Telči si vytvoril osobné puto. Som rada, že vďaka obnove galérie na Štátnom zámku Telč môžeme obrazom Jana Zrzavého zabezpečiť tie najlepšie výstavné podmienky. Dnes otvorená výstava je zároveň dôstojným pokračovaním úspešnej spolupráce Národného pamiatkového ústavu a Národnej galérie Praha,“ uviedla Naďa Goryczková, generálna riaditeľka Národného pamiatkového ústavu,ktorý spravuje Štátny zámok Telč.
Foto: Anna Ritterová, NGP
„Táto expozícia je krásnym príkladom toho, ako sa v práci Národnej galérie Praha prepájajú dlhodobé snahy o spoluprácu s ostatnými kultúrnymi inštitúciami, starostlivosť o národné kultúrne dedičstvo a citlivé hľadanie zmysluplného kontextu pre vystavovanie umenia nielen v Prahe, ale aj v regiónoch,“ hovorí Alicja Knast, generálna riaditeľka Národnej galérie Praha a dodáva: „V prípade Jana Zrzavého ide takmer o osudové spojenie – umelec miloval Vysočinu, tu už vystavoval a svoju pozostalosť odkázal práve Národnej galérii. Cítime záväzok jeho dielo nielen chrániť, ale aj vracať na miesta, ktoré mali preňho hlboký osobný význam. A je nám potešením na tom všetkom spolupracovať s Národným pamiatkovým ústavom.“
Foto: Anna Ritterová, NGP
Priestor pre prezentáciu diel Jana Zrzavého vznikol vo východnom krídle telčského zámku, ktoré pôvodne slúžilo ako depozitár a zázemie pre zamestnancov. V rokoch 2024 až 2025 boli miestnosti kompletne obnovené a vznikli tu najmodernejšie výstavné priestory vybavené klimatizáciou na udržanie stabilnej mikroklímy, nainštalované bolo nové osvetlenie a exponáty chránia pred slnkom aj textilné žalúzie. Počas obnovy odborne ošetrili renesančné nástenné maľby v jednej z miestností, tehelnú dlažbu nahradili nové drevené podlahy, zateplili povalu. Počas stavebných úprav galérie boli kompletne vymenené rozvody vody a elektriny. Celkové náklady na úpravu priestorov a inštaláciu novej expozície predstavujú 14,5 milióna českých korún.
Foto: SČ
Názov expozície Sen o skutočnosti: Obrazy Jana Zrzavého zo zbierok Národnej galérie Praha vychádza pôvodne z autorovho výroku o tom, že „ Žiadny umelec snažiaci sa predstaviť si skutočnosť vecí, ich realitu a podstatu, nemôže namaľovať viac než len svoju predstavu o nich, svoj sen o skutočnosti.“ Podľa kurátorky výstavy Alice Němcovej „tento citát výstižne ilustruje polaritu Zrzavého tvorby – jeho diela pôsobia na prvý pohľad jednoducho, avšak táto formálna aj významová jednoduchosť je iba zdanlivá. Za ňou sa skrýva mnohovrstvová symbolika, vnútorná spiritualita a premyslená výtvarná konštrukcia, ktorá pretvára realitu na poetickú víziu autora.“
Foto: SČ
Nová expozícia, prispôsobená špecifickému zámockému prostrediu, je členená do šiestich voľne nadväzujúcich kapitol, ktoré návštevníka sprevádzajú kľúčovými okruhmi Zrzavého tvorby – od autoportrétov a autoštylizácie, cez inšpiráciu dielom Leonarda da Vinci až po rané diela z obdobia združenia Sursum. Nasledujú biblické motívy a krajiny raja, ktoré vyústili do obrazov Bretónska, úzko spätého so Zrzavého vnímaním rodnej Vysočiny. Záverečná časť je venovaná téme osudovej ženy.

Po prvý raz bude vystavená aj najnovšia akvizícia Národnej galérie Praha – Portrét slečny Tydlitátovej, spojený s Telčou, a obrazy s motívom Kleopatry, ku ktorému sa Zrzavý vracal po väčšinu svojho života. Tento obraz z roku 1932 bol viac ako 80 rokov v súkromnej zbierke a verejnosti bol doteraz prakticky neznámy. Národná galéria Praha ho získala v minulom roku zo súkromnej zbierky s prispením Ministerstva kultúry za 3 milióny korún.

Expozíciu dopĺňa interaktívne štúdio, ktorého súčasťou je čitateľský kútik s kartotékou doplňujúcich materiálov ako osobná korešpondencia, reprodukcie kresieb i diel autorov, ktorí Zrzavého inšpirovali. Návštevníci sa môžu začítať do kníh spojených s osobnosťou Jana Zrzavého a započúvať sa do nahrávok z archívu Českého rozhlasu.
Expozícia Jana Zrzavého bude na Štátnom zámku Telč prístupná celoročne v rovnakom návštevníckom režime ako zámok.

Tipy na výlety nielen na festivaly po celom Česku nájdete na portáli kudyznudy.
Cestu si naplánujte s aplikáciou mapy.cz, ktorú si stiahnete tu.