Bábky ako živé
Štreitove veľkoformátové snímky výnimočne nedokumentujú ľudí, ale „neživé“ bytosti, bábky z dielne tvorivej dvojice Věry Říčařovej a Františka Vítka. Autor k nim pristupuje s empatiou a rešpektom a ony pred jeho fotoaparátom akoby „ožívajú“.„Keď som sa stretol s bábkami Františka Vítka, mal som pocit, že majú vlastné osudy. Nie sú to veci. Sú to bytosti, ktoré v sebe nesú ľudské príbehy," hovorí fotograf, profesor Jindřich Štreit k projektu, ktorý vznikol z osobného priateľstva a dlhoročného obdivu k tvorbe tejto autorskej dvojice.
Detské slovo Piškanderdulá
Na fotografiách vystavenej kolekcie sú bábky z predstavenia Piškanderdulá. „Nápis sme zahliadli na stene kostola, napísaný detskou rukou. Uchvátil nás a pomenovali sme tak naše predstavenie," približuje bábkoherečka, scénografka a výtvarníčka Věra Říčářová pôvod názvu. Piškanderdulá je symbolom toho, čo zostáva slovám nedostupné. Predstavenie patrí k vrcholom moderného českého bábkového divadla. Svojou poetikou sa vracia ku koreňom divadla a dáva bábkam hlboký, bytostný výraz.Tvorba Věry Říčářovej a Františka Vítka predstavuje jedinečné prepojenie výtvarného umenia, rezbárstva, scénografie a herectva a dlhodobo prekračuje hranice tradičného divadelného jazyka.
Fotograf Jindřich Štreit
Profesor Jindřich Štreit patrí k najvýznamnejším českým dokumentárnym fotografom. Po absolutóriu pôsobil ako učiteľ a neskôr riaditeľ školy na Sovinci a v Jiříkove. Od 70. rokov začal systematicky dokumentovať život na vidieku, ktorý sa stal jeho celoživotnou témou. Jeho slávny cyklus Vesnice je svět je autentickým, neidealizovaným svedectvom českého vidieckeho prostredia.V roku 1982 bol za svoje fotografie a nezávislú kultúrnu činnosť perzekvovaný komunistickým režimom. Nesmel ďalej vykonávať učiteľské povolanie a pracoval ako dispečer v poľnohospodárskom družstve.
Po roku 1989 sa stal medzinárodne rešpektovanou osobnosťou, veľa vystavoval a publikoval množstvo fotografických kníh. Jeho tvorba je založená na hlbokej úcte k človeku a jeho snímky nie sú len dokumentom doby, ale aj svedectvom ľudskosti aj v najobyčajnejších životných situáciách.
Věra Říčařová a František Vítek
Bábkoherečka, výtvarníčka, performerka a scénografka Věra Říčařová patrí k osobnostiam, ktoré zásadne premenili podobu českého bábkového divadla druhej polovice 20. storočia. Jej život je príbehom oddanosti divadlu, bábke, slobodnej imaginácii a pravdivosti. Jej práca je nerozlučne spätá s tvorbou rezbára a výtvarníka Františka Vítka. Ich unikátny umelecký svet vychádza z tradičného bábkarstva, ale zároveň ho prekračuje. Spoločne tvoria tandem so špecifickým umeleckým rukopisom. Obaja získali za celoživotné dielo Cenu Thálie.
Česko-slovenské bábkarstvo v UNESCO
Tradičné bábkarstvo v Česku a na Slovensku predstavuje unikátny kultúrny fenomén, ktorý bol pred desiatimi rokmi úspešne zapísaný do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Bol historicky prvou spoločnou česko-slovenskou nomináciou, ktorá potvrdila výnimočné kultúrne väzby a hlboko zakorenenú divadelnú tradíciu oboch národov.
Česko-slovenské bábkarstvo nie je len zábavou, ale komplexným umením, ktoré v sebe spája dramaturgické, interpretačné, hudobné a výtvarné zručnosti vrátane tradičnej rezby, maľovania či obliekania drevených marionet. Bábkarstvo je živou súčasťou našej spoločnej kultúrnej identity.
Záštitu nad výstavou prevzal Rudolf Jindrák, veľvyslanec Českej republiky v Slovenskej republike.
Výstava je otvorená od 18. septembra do 23. októbra vždy od utorka do piatku od 13.00 do 17.00 hod.
Vaše výlety po Česku si plánujte s portálom kudyznudy.cz.