Slovakia
2020
10
Záhady a tajomstvá českých hradov a zámkov
Budovy, ktorými prešli celé generácie, za tie stáročia, počas ktorých stoja, nazbierali plno legiend a príbehov. Niektoré legendy moderná veda dokáže objasniť, ale na ďalšie je krátka. Česi na to majú príslovie, že „niečo medzi nebom a zemou musí byť.“ Predstavíme vám tie najväčšie legendy a záhady, na ktoré v Českej republike môžete naraziť. Jednu sa podarilo rozlúštiť a jej riešenie dnes môžete obdivovať vo vitríne, ďalšie na svoje rozlúštenie čakajú.

Poklad v Bečove nad Teplou

Keď sa Čechov spýtate, čo by označili za najväčší národný poklad, asi by väčšina správne povedala, že to sú korunovačné klenoty českých kráľov. Tie sú starostlivo uložené v Prahe na Pražskom hrade. Ale existuje ešte jeden stredoveký poklad, ktorý sa im môže rovnať. Je to zlatom, striebrom a drahými kameňmi zdobený relikviár svätého Maura, ktorý môžete na vlastné oči vidieť na zámku v Bečove nad Teplou v západných Čechách. Jeho osudy sú značne pohnuté.

Pochádza zrejme z počiatku 13. storočia. Jeho príbeh sa skomplikoval po druhej svetovej vojne, kedy sa na niekoľko desaťročí stratil. Jeho majitelia totiž sympatizovali počas vojny s nacistami a než z Bečova po vojne ušli, zakopali relikviár pod podlahu hradnej kaplnky. Po štyridsiatich rokoch si chceli vzácnu pamiatku vyzdvihnúť prostredníctvom amerického obchodníka, ktorý za bližšie neurčenú historickú pamiatku ponúkol československým úradom štvrť milióna dolárov. Do pátrania po tajomnom predmete sa vložila polícia a detektívi. Tí nakoniec pamiatku, o ktorej kolovali len legendy, počas niekoľkých mesiacov našli. Nebyť náhody, bol by relikviár na Bečove ukrytý zrejme dodnes. Vďaka nej môžete pri prehliadke zámku vidieť jednu z najcennejších pamiatok na území Českej republiky aj vy.

Biela pani rožmberská

Množstvo stredovekých hradov a rane novovekých zámkov v Českej republike má svoju vlastnú legendu o tzv. bielej pani. Zvyčajne sa biele pani ticho objavia, prejdú okolo a zase miznú. Podľa odevu alebo farby rukavíc potom zvestujú, čo sa stane v budúcnosti. Väčšina bielych pani sa nachádza na zámkoch, ktoré vlastnil juhočeský šľachtický rod Rožmberkov, tzn. na hrade Rožmberk a na zámkoch Jindřichův Hradec, Třeboň a Český Krumlov. Preslávený obraz dámy v bielom šate si môžete prezrieť priamo na hrade Rožmberk v južných Čechách.

Legendy najčastejšie uvádzajú, že predstavuje rožmberskú šľachtičnú menom Perchta vydatú za Jána z Lichtenštejna. Manželstvo bolo nešťastné od samého začiatku a manžel nakoniec Perchtu preklial. Biela pani sa začala na rožmberských sídlach zjavovať približne od Perchtinej smrti roku 1476 a po celé stáročia potom zvestovala členom svojho rodu blížiacu sa smrť, požiar či prírastok do rodiny. Naposledy sa vraj na hrade objavila počas druhej svetovej vojny, kedy tu mala letný tábor nacistická organizácia Zväz nemeckých dievčat (Bund Deutscher Mädeln). Pri vztyčovaní vlajky s hákovým krížom sa vraj na veži Jakobínka objavil biely hroziaci prízrak, ktorého si všimlo viacero svedkov. K vyšetrovaniu sa dostavilo aj gestapo, ale nikto nič nezistil – vnútri Jakobínky totiž neexistovalo schodisko ani rebrík, s ktorého pomocou by sa prípadný páchateľ mohol na vežu dostať.

Bol poklad templárov na zámku v Blatnej?

Založenie vodného zámku Blatná na rozhraní stredných a južných Čiech sprevádza legenda o templárskych rytieroch. Utajené podzemné miestnosti, podivné sochy a záhadné obrazy boli v takých sídlach bežné.

Napríklad v jednej zo siení v severnom krídle blatenského zámku bývala ešte v 18. storočí nástenná maľba pustej skalnatej krajiny so zástupom templárov a murínom, ktorý držal lampáš. Tajomstvo obrazu vraj rozlúštil zámocký pisár. Vytušil, že murín privádza rytiera ku skale, v ktorej je ukrytý poklad, a to v miestach, kam dopadá svetlo lampáša. Vraj sa v noci vkradol do siene, tajomnú skrýšu otvoril a aj s jej obsahom potom rýchlo zmizol. Nech už templársky poklad obsahoval čokoľvek, tajomstvo obrazu bolo nenávratne preč. Nakoniec bol premaľovaný a zmizol podobne ako pisár, ktorý záhadu rozlúštil. Dodnes nevieme, či v Blatnej poklad naozaj bol alebo nie.

Brána do pekla na hrade Houska

Hrad Houska v stredných Čechách je jedným z najtajuplnejších miest v Českej republike. Nevie sa, prečo bol hrad postavený – stojí na mieste, ktoré nemá žiadny strategický význam, ďaleko od významných stredovekých kupeckých ciest, nebol ani hradom kráľovským, kde by panovník odpočíval mimo diania mesta, neplnil funkciu hraničného hradu a navyše bol postavený v úplne pustej krajine bez dostupného zdroja vody. Ešte zvláštnejšie je, že celý obranný systém je postavený tak, ako by hrad chránil niečo, čo sa nesmelo dostať von a nie, aby sa nikto nedostal dnu.

Podľa legendy bol hrad vybudovaný na skale, v ktorej viedla puklina až do pekla. Práve nad touto trhlinou stojí hradná kaplnka, ktorej gotická maľba je viac ako tajomná a nemá vo svete obdobu. Legendy hovoria, že brána do pekla sa jedného dňa otvorila puknutím skalnej steny, a potom nebola núdza o pravidelné zjavovanie démonov. Otvor, ktorý sa zdal ako bezodný, sa podarilo zasypať až po troch rokoch usilovnej práce a nad miestom praskliny bola pre istotu postavená hradná kaplnka ako „brána pekiel“. Traduje sa tiež, že v podzemí hradu je množstvo podzemných chodieb a priestorov, v ktorých majú byť pochované veci, ktoré nemajú uzrieť svetlo sveta.

Zaujímavé je samotné pomenovanie Houska. Slovo vraj pochádza z keltského výrazu gosca, čo znamená brána. Pri prehliadkach hradu sa dodnes stáva, že sa návštevníkom urobí nevoľno alebo mdlo alebo majú pocit ľahkého omámenia. Mali by ste odvahu sa sem vybrať?