.jpg?width=1920&height=1280&ext=.jpg&quality=35)
Jiří alebo tiež Jiřík z Kunštátu a Poděbrad, ako sám uvádzal svoje meno, zomrel 22. marca 1471 v Prahe. V týchto dňoch si tak pripomenieme 550. výročie odchodu tejto významnej historickej osobnosti.
Pochádzal z rodu pánov z Kunštátu. Jeho otec mal na vtedajšie pomery veľkú politickú moc, akú mával väčšinou iba panovník a niekoľko málo šľachticov. To vysvetľuje, prečo sa Jiří mohol stať kráľom, aj keď nepochádzal z kráľovskej dynastie. V českých dejinách nikdy predtým ani potom nesedel na tróne kráľ, ktorý by mal pôvod v domácej šľachte. Navyše, Jiří z Poděbrad bol výborným diplomatom a politikom. Takmer celý život usiloval o vytvorenie mierových spojení európskych kráľovstiev do jedného celku, avšak v 15. storočí narazil na nezáujem monarchov a silný odpor pápeža. Myšlienku spojenej Európy sa podarilo presadiť a zrealizovať až o 500 rokov neskôr, napriek tomu Jiřího z Poděbrad právom považujeme za duchovného otca európanstva a prvého Európana.
Jiří z Poděbrad bol najmocnejším a najbohatším pánom východočeského kališnického zväzu. Obnovil ekonomiku krajiny, ktorú narušili dlhoročné vojny. Zaslúžil sa napríklad o obnovu ťaženia striebra v Kutnej Hore, o razbu českého groša a podporoval obchodné cesty, ktoré boli potrebné pre rozvoj zahraničného obchodu. Pre podporu remesiel a obchodu udeľoval clá a trhové predpisy.
Počas vlády Jiřího z Poděbrad pokračovala v Starom Meste pražskom výstavba kostola Panny Marie Před Týnem. K roku 1464 sa vzťahuje správa o položení základu k novej veži na Malej Strane vedľa Saského domu. Ide pravdepodobne o vyššiu mostovú vežu na malostranskej strane Karlovho mosta.
Z čias Jiřího z Poděbrad pochádza aj vonkajšie opevnenie a brána na hrade Litice, ktorý bol Jiřího osobným majetkom. O kráľovskej prestavbe v roku 1468 hovorí dodnes nápis na vstupnej bráne, kde je erbová doska oslavujúca pobyt kráľa Jiřího z Poděbrad na hrade, rovnako ako jeho socha.
Zvláštny vzťah mal kráľ Jiří ku kláštoru v Žďári nad Sázavou. V duchu starej rodovej tradície sa cítil byť patrónom a ochrancom starého opátstva. Sám preto dal znovu do Žďáru povolať cisterciánov, ktorí kláštor opustili počas husitských vojen. Dbal aj o obnovu spustošených a zničených kláštorných budov a o reštitúciu starého kláštorného majetku.
Výrazom snáh Jiřího z Poděbrad o nájdenie kompromisu s cirkvou a v Čechách so stranou katolíckou bola aj podpora reformného poriadku františkánov. Svojím asketizmom táto rehoľa odpovedala ideálom utrakvistickej reformy, ale na druhej strane práve františkáni patrili k plamenným zástancom návratu k starej katolíckej viere. O to viac prekvapí, že kališnícky kráľ Jiří sa zaslúžil o založenie prvých českých františkánskych kláštorov v Plzni a v Prahe.
Jiří z Poděbrad bol najmocnejším a najbohatším pánom východočeského kališnického zväzu. Obnovil ekonomiku krajiny, ktorú narušili dlhoročné vojny. Zaslúžil sa napríklad o obnovu ťaženia striebra v Kutnej Hore, o razbu českého groša a podporoval obchodné cesty, ktoré boli potrebné pre rozvoj zahraničného obchodu. Pre podporu remesiel a obchodu udeľoval clá a trhové predpisy.
Počas vlády Jiřího z Poděbrad pokračovala v Starom Meste pražskom výstavba kostola Panny Marie Před Týnem. K roku 1464 sa vzťahuje správa o položení základu k novej veži na Malej Strane vedľa Saského domu. Ide pravdepodobne o vyššiu mostovú vežu na malostranskej strane Karlovho mosta.
Z čias Jiřího z Poděbrad pochádza aj vonkajšie opevnenie a brána na hrade Litice, ktorý bol Jiřího osobným majetkom. O kráľovskej prestavbe v roku 1468 hovorí dodnes nápis na vstupnej bráne, kde je erbová doska oslavujúca pobyt kráľa Jiřího z Poděbrad na hrade, rovnako ako jeho socha.
Zvláštny vzťah mal kráľ Jiří ku kláštoru v Žďári nad Sázavou. V duchu starej rodovej tradície sa cítil byť patrónom a ochrancom starého opátstva. Sám preto dal znovu do Žďáru povolať cisterciánov, ktorí kláštor opustili počas husitských vojen. Dbal aj o obnovu spustošených a zničených kláštorných budov a o reštitúciu starého kláštorného majetku.
Výrazom snáh Jiřího z Poděbrad o nájdenie kompromisu s cirkvou a v Čechách so stranou katolíckou bola aj podpora reformného poriadku františkánov. Svojím asketizmom táto rehoľa odpovedala ideálom utrakvistickej reformy, ale na druhej strane práve františkáni patrili k plamenným zástancom návratu k starej katolíckej viere. O to viac prekvapí, že kališnícky kráľ Jiří sa zaslúžil o založenie prvých českých františkánskych kláštorov v Plzni a v Prahe.