Slovakia
2021
12
Kam sa vybrať na najkrajšie zimné prechádzky?
Hľadáte tip na krásny zimný výlet do prírody? Potom pre vás máme miesta, ktoré nie sú nejako zvlášť ďaleko od ľudských sídiel, a kam sa dostanete najlepšie pešo. Navyše mrazy kúzlia každoročne zaujímavé útvary v podobe ľadových kvapľov na skalách aj v ich vnútri. Stačí si vybrať, a potom hurá na výlet!

Do labyrintu hruboskalského skalného mesta

Hruboskalsko patrí medzi najznámejšie skalné mestá a je charakteristické impozantnými vežami dosahujúcimi výšku až 55 metrov a strmými kaňonmi. Po hrebeňovej ceste vedie červeno značená Zlatá stezka Českého ráje s množstvom vyhliadkových miest, ako je vyhliadka Na Kapelu, vyhliadka U Lvíčka, rozhľadňa Hlavatice. Pod Mariánskou vyhliadkou, ktorá leží pri žlto značenej turistickej trase, sa nachádza symbolický cintorín zahynutých horolezcov.
 
Peší okruh zo Sedmihoriek Myšou dierou k zámku Hrubá Skála a ďalej Zlatou stezkou Českého ráje k hradu Valdštejn so skvelými vyhliadkami na skalné skupiny Kapelník, Maják a Dračí skály a späť do Sedmihoriek predstavuje klasiku českej turistiky. Milujú ho celé generácie turistov. V skalách sa neplatia žiadne poplatky, spomínaný okruh je možné zvládnuť za 3 hodiny.
 

Ľadová výzdoba Jaskyne víl

Jaskyňa víl v Kyjovskom údolí neďaleko Krásnej Lípy predstavuje pieskovcový skalný previs a podzemné priestory, kde každoročne v zime vzniká unikátna ľadová výzdoba. Zo stropu a zo dna jaskyne vyrastajú ľadové cencúle rôznych veľkostí, objavujú sa aj tzv. ľadové záclony a mnohé ďalšie útvary. Jaskyňa víl sa nachádza v stráni na pravom brehu rieky Křinice v národnom parku České Švajčiarsko, približne 2 km od Kyjova. Jaskyňa víl je pre návštevníkov celoročne voľne prístupná a v zime ponúka atraktívny pohľad.
 
Zvonka sa vám bude zdať skalný previs nenápadný, až keď zostúpite niekoľko schodíkov po nízkom rebríku dole, upúta vás "jaskynka" svojou veľkosťou. Na dĺžku môže mať vyše 20 m a od vstupu je hlboká asi 10 m. V najvyššom mieste sa dospelý človek postaví a do tých najnižších miest sa už musí doplaziť.
Jeskyně víl, foto archív Ústeckého kraja


Romantická Židova strouha

Kaňonovité údolie potoka s názvom Židova strouha neďaleko Bechyně patrí k najromantickejším miestam v Čechách. Pri ústí do Lužnice lemujú Židovu strouhu mohutné skalné masívy. Svoje meno získal kaňon po Židoch, ktorí sa v neprístupných stráňach schovávali, keď boli vypovedaní z Čiech za vlády českého kráľa Vratislava II.
 
Pod Bechyňou vytvára potok Židova strouha romantický kaňon s rozoklanými skalami a jaskyňami a vlieva sa do Lužnice. Práve jeho posledný úsek je najkrajší a má neopakovateľnú atmosféru. Vedie ním žltá turistická značka, ktorá od sútoku pokračuje ďalej, až do Bechyně.
 

Mumlavský vodopád pri Harrachove

Dravá rieka Mumlava vytvára blízko Harrachova vodopád tvorený stupňovitými žulovými blokmi. Zaujímavosťou sú obrie hrnce a kotly, zvané čertove oká, ktoré dravý prúd Mumlavy vymlel v žulových stupňoch. Po väčšinu roka voda padá bystro z 10 metrovej výšky dole, ale akonáhle príde zima, mráz premení vodu na ľad a vykúzli tak mohutný ľadopád, originálne dielo prírody.
Mumlavský vodopád, foto Tomáš Holub


Na vrch Boreč najlepšie v mrazoch

Z vrcholu kopca Boreč stúpa aj v krutých mrazoch teplá para. Teplotný rozdiel medzi unikajúcim vzduchom a okolím býva až 16 stupňov, takže sa v blízkosti puklín s unikajúcim vzduchom neudrží sneh. Teplá mikroklíma vyhovuje teplomilným rastlinám, ktoré neznášajú teploty pod nulou.
 
Záhadu, k čomu vlastne vo vnútri kopca dochádza, vysvetlil v roku 1881 pražský univerzitný profesor Jan Krejčí – Boreč je vlastne dutá hora, pretkaná zložitým puklinovým labyrintom. V zime vo svojej spodnej časti nasáva studený vzduch, ktorý stúpa nahor, cestou sa ohrieva a hore sa vyfukuje s teplotou 9 až 10 °C. A v lete naopak – studený vzduch prúdi dole.

 

Farebné brtnické ľadopády

Medzi Mikulášovicami a Vlčou horou neďaleko obce Brtníky ležia brtnické ľadopády – útvary, ktoré už za prvej republiky jazdili obdivovať na saniach bohatí Nemci. Ľadopády nevznikajú tradične, ako zmrznuté vodopády, ale tvorí ich voda z roztápajúceho sa snehu.
 
Obyčajne sa voda do pieskovcových skál vsiakne, ako napríklad v skalných mestách Českého raja alebo v Adršpašsko-teplických skalách, tu však steká po hrane skál, kde tvoria obrovské cencúle. Ľadopády nemusia narásť každý rok, dôležitá je totiž súhra mrazu a topenia snehu – mráz nesmie prísť naraz, ale postupne, aby sa vždy časť snehu stihla roztopiť a zásobiť ľadopád vodou. Keď voda steká zo skál, splavuje zeminu, železité a kremičité piesky, a tým ľadopády nádherne sfarbuje od žltých tónov cez zelenú do hnedej a dokonca aj čiernej farby. 
Brtnické ledopády, foto Z. Patzelt