Prírodné zázraky, ktoré musíte vidieť na vlastné oči!

K perejam najvyššieho vodopádu

V Krkonošiach nájdete okrem najvyššej hory Česka aj najvyšší český vodopád. Pančavský vodopád sa nachádza neďaleko Labskej búdy a výška všetkých jeho stupňov dosahuje takmer 250 metrov. Až k nemu podľa turistických značiek dôjdete, vychutnajte si výhľad z tzv. Ambrožovej vyhliadky.
Názov vodopádu pochádza z nemeckého výrazu pantschen – špliechať. Nachádza sa na potoku Pančava v Pančavskej jame, v karovitej, hornej časti Labského dolu. Pančava je prvým významnejším prítokom Labe z pravej strany. Nad vodopádom je pri ceste pamätná doska Otokara Štětku, náčelníka Horskej služby Krkonoše (1916–1975). Pančavský vodopád je celoročne voľne prístupný po červenom turistickom chodníku medzi Labskou búdou a mohylou Hanče a Vrbaty.

Bahenné mofety Soosu

Prazvláštna mesačná krajina, rozbrázdená eróziou a pokrytá žltou a bielou vrstvou vyzrážaných minerálnych solí. Tak vyzerá národná prírodná rezervácia Soos, rozľahlé rašeliniská s množstvom minerálnych prameňov. V rezervácii žije veľa chránených živočíchov a rastie tu mnoho mokradných a slanomilných rastlín. Rezervácia bola vyhlásená v r. 1964 na ploche 221 ha, pričom prístupná je len časť, a to 1,2 km dlhý náučný chodník. Ten vedie po dne vyschnutého jazera, ktoré malo slanú (minerálnu) vodu. Rezervácia Soos leží 6 km severovýchodne od Františkových Lázní.

Soos, foto: Shutterstock

Malá česká púšť pri Vlkove

Zaujímavý krajinný typ nájdete neďaleko Veselí nad Lužnicí. Ako malá púšť na vás môže pôsobiť prírodná rezervácia Piesočný presyp pri Vlkove, ktorá sa nachádza na okraji chránenej krajinnej oblasti Třeboňsko. Ide o zvyšok piesočnej duny, kde rastú vzácne suchomilné rastliny a žijú teplomilné druhy blanokrídlového hmyzu. Nápadné sú voľné kolónie veľkej samotárskej včely Andrena vaga. 
Z geologického hľadiska ide o izolovaný piesočný presyp, ktorý má pomerne dobre zachovaný charakteristický pôvodný tvar. Okolitú krajinu prevyšuje o 4-6 m, dosahuje šírku asi 80 metrov. Na voľných miestach presypu je svetlo žltý jemný pohyblivý piesok, na ktorom vznikajú pri väčšom vetre zreteľné čeriny. Ešte začiatkom 20. storočia bol presyp "živý", v odkrytej krajine s intenzívnou pastvou, kde sa nachádzali ďalšie drobné piesočné políčka, bol za veterných dní prinášaný z okolia piesok na presyp. Vznikom rozsiahlych jazier a zmenou obhospodarovania krajiny stratil presyp zázemie.

Skalný most Pravčickej brány

Pravčická brána je symbolom národného parku České Švajčiarsko a zároveň jednou z najväčších prirodzených skalných brán v Európe. Rozpätie oblúka pri dne je 26,5 m, výška otvoru 16 m, šírka 7 – 8 m, minimálna hrúbka 3 m, vrcholová plošina brány je 21 m nad jej dnom. Na vrchol tejto úctyhodnej prírodnej pamiatky sa síce nedostanete, ale jej krásu môžete obdivovať z okolitých vyhliadok.
K Pravčickej bráne neodmysliteľne patrí výletný kaštieľ Sokolí hnízdo. Vybudovaný bol v roku 1881 na mieste chatrče z dubovej kôry, ktorá slúžila ako výčap. Pôvodne bolo Sokolí hnízdo využívané na ubytovanie významných hostí tunajšieho rodu Clary-Aldringenov. Dnes sa na prvom poschodí nachádza múzeum národného parku. Na prízemí sa zachovala štýlová reštaurácia vyzdobená pôvodnými maľbami.

Pravčická brána, foto: CzechTourism, autor Václav Sojka

Do pralesa na sever Moravy

Do chrámu prírody, kde je človek len na návšteve, sa zájdite pozrieť do pralesa Mionší v Tešínskych Beskydách. Na ploche 170 hektárov uvidíte, ako vyzeral zmiešaný les, ktorý kedysi pokrýval Beskydy.

Najmohutnejšie jedle v rezervácii dosahovali výšku 45 až 60 m s obvodom až 5,5 m a dožívali sa veku 250 až 450 rokov. Dňa 16. novembra 2017 bol prales vyhlásený za bezzásahové územie. Ale pozor, zvedavosť ľudí sa tu musí podriadiť pravidlám pralesa. Na 7 km dlhý náučný chodník Mionší sa môžu vybrať len peší, a to iba v sezóne. Tretina trasy vedie po úzkych loveckých chodníkoch, nie je preto vhodná pre detské kočíky a osoby so sťaženou pohyblivosťou.

V Krkonošiach ako v tundre

Vyzerá to tu ako v severskej tundre, ktorá sem zasahovala v dobe ľadovej. Úpske rašelinisko leží medzi Lučnou búdou, Hraničným hrebeňom, Obrou búdou a Studničnou horou vo výške okolo 1400 m. Svoje najjužnejšie rozšírenie tu našla zo severu pochádzajúca malá ostružina morušková, krčiaca sa v podraste borovice kosodreviny, ktorá tu má, ako druh pôvodom alpský, zase svoje najsevernejšie stanovište.
Úpske rašelinisko je jedna z prírodovedne najcennejších častí Krkonôš a významnou hydrologickou oblasťou. Vďaka vode zadržiavanej v rašelinisku mohla vzniknúť rieka Úpa, ktorá cez Úpsku hranu padá hlboko do Obřího dolu. Biele Labe preteká západným smerom okolo Lučnej búdy a pri Dívčích lávkach nad Špindlerovým Mlynom sa spája s hlavným tokom Labe.

Ľadovcové jazerá na Šumave

Za priezračne čistými ľadovcovými jazerami sa vyberte na Šumavu. Čierne jazero neďaleko Železnej Rudy je z nich najväčšie a najhlbšie. Čierna v názve neodkazuje na vodu samotnú, ale na temné lesy, ktoré sa odrážajú na hladine. Nad jazerom sa zdvíha skalný masív Jazernej hory (1 343 m).
Na juhovýchodnom svahu Jazernej hory nájdete Čertovo jazero. Dolinu, v ktorej sa Čertovo jazero nachádza, vyryl podľa povesti diabol, lebo mu dievča, ktoré chcel odniesť do pekla, priviazalo na chvost veľký kameň. K ďalším šumavským ľadovcovým jazerám patria Laka, Prášilské a Plešné.

Černé jezero, foto: CzechTourism, autor Pavel Ouředník

Návšteva tajomného krasového územia

Moravský kras je najväčšou a najvýznamnejšou krasovou oblasťou v Česku. Sprístupnených je tu niekoľko jaskýň. My sa dnes vyberieme do tých, ktoré sú voľne prístupné. Aj keď nejde o žiadne rozsiahle priestory, svoje kúzlo pre vás určite budú mať. Stačí si vziať čelovku a môžete sa vybrať poznávať krásy krasu na vlastnú päsť. Rytierska jaskyňa sa nachádza asi 300 m juhovýchodne od známej Kateřinskej jaskyne a je neobvyklým príkladom tzv. jaskynného hradu.
Voľne prístupná jaskyňa Švédův stůl v údolí potoka Říčky je známou archeologickou lokalitou a jedným z troch nálezísk kostrových pozostatkov neandertálskeho človeka na českom území. Jaskyňa Kostelík sa nachádza v údolí Křtinského potoka, ktorý ju vytvoril. Jej hlavný dóm pripomína vnútro kostolíka, ktorý prisúdil aj názov celej jaskyni. Jaskyňa Netopýrka sa nachádza neďaleko obce Ochoz pri Brne. Za vstupnou časťou sa nachádzajú väčšie priestory, pod ktorými pokračuje nízka a úzka plazivka, klesajúca až k podzemnému toku. Vstup do jaskyne je voľný, avšak bez baterky sa tu nezaobídete.
Po návšteve jaskýň môžete nahliadnuť na okraj priepasti Macocha z vyhliadkových mostíkov. Jej hĺbka dosahuje viac ako 138 metrov a nie je v nej započítaná štyridsaťmetrová hĺbka Dolného jazierka, ktoré uvidíte na dne.

Priepasť Macocha, foto: Shutterstock

Na vrchol najveternejšej hory Česka

Nielen vďaka svojej nadmorskej výške, ktorá dosahuje 836,6 m, alebo kvôli svojmu charizmatickému výzoru, ale aj pre mnoho rekordov, ktorými sa môže pýšiť, sa Milešovke hovorí kráľovná Českého stredohoria. Napríklad predstavuje najveternejšie miesto v Českej republike, kde bezvetrie býva priemerne iba 8 dní v roku. Na vrchole je každoročne zaznamenaných najviac búrok na českom území, preto sa mu tiež často hovorí Hromová hora. Výskyt búrkového počasia na Milešovke meteorológovia zaznamenávajú až 30 dní v roku.
Od roku 1953 je hora chránená ako národná prírodná rezervácia. V roku 1874 tu bola nájdená jedna z mála českých orchideí, jazýčkovec jadranský. Milošovka prevyšuje okolitú krajinu o viac ako 350 m a ponúka tak ideálne rozhľadové miesto. Samotný vrchol je takmer zo všetkých strán zalesnený. Nádherné panoramatické výhľady do všetkých svetových strán sa návštevníkom naskytnú až z meteorologickej stanice. Za dobrej viditeľnosti je možné dohliadnuť na Krkonoše, Šumavu, Krušné hory, Prahu, výnimočne až na 300 km vzdialené vrcholky Álp.

Milešovka, foto: CzechTourism, autor Vojtěch Kos

Stepná krajina na Vysočine

V českej kotline nepatrí step medzi bežné typy krajiny. Nielen kvôli tejto skutočnosti je Mohelenská hadcová step vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Unikátna je svojou faunou a flórou, ktorá je ovplyvnená podložím tejto lokality, bázickým hadcom. Hadec je hornina obsadzujúca vysoký podiel oxidov horčíka, ktorý sa ľahko prehrieva a vďaka nemu vzniká teplá a suchá mikroklíma.

Náučný chodník Mohelenská hadcová step vedie celou lokalitou po najzaujímavejších miestach. Ľudia na tomto zvláštnom území žili od staršej doby kamennej, čo dokazujú nálezy pazúrikových nástrojov. Priamo na začiatku náučného chodníka je mohyla z doby železnej a božie muky. Chodník začína aj končí na parkovisku juhozápadne od obce Mohelno, kde je možné zakúpiť tlačeného sprievodcu.