Do KARVINEJ s Karin Lednickou
Kostol svätého Petra z Alkantary alias Šikmý kostol nie je len románová sága spisovateľky Karin Lednickej, ale aj skutočná kultúrna pamiatka, ktorá sa po vydaní knihy stala obľúbenou výletnou zastávkou. Objavíte tu dokonca veľkú mapu a informačný panel, ktorý vás prevedie po stopách a životoch literárnych hrdinov. Prechádzať so starou Karvinou môžete s Barborou, Julkou, Ludwikom a ďalšími hrdinami románovej kroniky strateného mesta, ktorej príbeh začína obrovským banským nešťastím roku 1894, ktoré drsne zasiahlo do života obyvateľov celého kraja. Medzi niekoľkými objektami, ktoré zostali stáť, patrí práve kostol zapísaný do Českej knihy rekordov a kuriozít ako ten najšikmejší. Ešte pred sto rokmi stával na kopci, z ktorého sa v zime deti sánkovali, ale v priebehu desaťročí pôda pod ním kvôli ťažbe poklesla takmer o štyridsať metrov, uvažovalo sa o demolácii. Po rekonštrukcii sa síce opäť zaskvel v celej kráse, len na kopček ho už nikdy nikto nevráti. Ten totiž zmizol podobne ako mesto, ktoré sa okolo neho rozkladalo.
Foto: Šikmý kostol v Karvinej, Moravian – Silesian DMO
Trujkunt alias JABLUNKOVSKO Petra Sagitaria
Trujkunt nie je len zvláštne miesto, ale aj názov úvodného dielu detektívnej série. Český autor detektívok s poľskými koreňmi Petr Sagitarius si toto meno vymyslel, keď sa snažil nájsť výraz pre česko-poľsko-slovenské trojmedzie, ktoré veľmi dobre pozná, narodil sa a vyrastal v Třinci, žije a pracuje v Jablunkove. Práve do okolia týchto miest zasadil aj dej príbehov detektívnej série Trujkunt.
Kto pozná Jablunkov a okolie, ten bude v knižkách ako doma, vy ostatní sa s autorom prejdete po „rynku“, pozriete sa do hotela a reštaurácie Bullawa, zájdete do Hrčavy a do Bukovca k najvýchodnejšiemu bodu Českej republiky a užijete si aj folklórny festival Gorol alebo Gorolski Święto.
Foto: Hrčava, DML CzechTourism
ŠUMAVA Davida Jana Žáka
Životopisný román Návrat Kráľa Šumavy juhočeského spisovateľa Davida Jana Žáka rozpráva o výnimočnom osude Jozefa Hasila, rodáka zo Zábrdia pri Prachaticiach. Ten po vojne, ako člen vtedajšieho Zboru národnej bezpečnosti, najprv pomáhal chrániť hranicu. Komunistický prevrat vo februári 1948 a záhadné úmrtie Jana Masaryka ho však presvedčili, že stojí na zlej strane, a tak začal prevádzať utečencov na Západ.
Putovanie v jeho stopách s Davidom Janom Žákom je presvedčivé najmä preto, že autor Šumavu a Hasilove cesty dobre pozná. Medzi riadkami knihy sa budete túlať po horských hrebeňoch medzi Lipnom a Strážnym, od Zvonkovej cez Plechý, Trojmezí a Trojstoličník do Nového Údolia a ďalej až do takzvaného Údolia smrti pri Českých Žľaboch, kde pri pokusoch prekročiť hranice zomrelo najviac ľudí. Šumava má skrátka svoje tajomstvá, ale je aj prekrásnym národným parkom, zapísaným do dedičstva UNESCO, ktorý určite stojí za to preskúmať.
Foto: Radka Bezděkovská
BLUDOV a Habermannov mlyn Jozefa Urbana
Keď v roku 2001 prvýkrát vyšla kniha Habermannov mlyn Jozefa Urbana, strhol sa okolo nej veľký poprask. Ešte búrlivejšiu reakciu vyvolal rovnomenný film režiséra Juraja Herza z roku 2010. Niet divu, príbeh mlynára Habermanna a povojnového odsunu sudetských Nemcov sa dotýka doteraz živej témy česko-nemeckých vzťahov.
Navštívte rodinný penzión a nechajte sa očariť nezameniteľnou atmosférou Jeseníkov! Zo stien secesnej Habermannovej vily na vás dýchne bezmála storočná história plná životných príbehov obyvateľov tohto krásneho kraja. „Príďte k nám prežiť aj ten svoj!“ – týmito slovami nabáda k návšteve penzión, ktorý stojí v podhorí Jeseníkov na okraji Bludova pri ceste zo Zábřehu do Šumperka. To je miesto, ktoré inšpirovalo Jozefa Urbana k spísaniu jeho knihy.
Foto: Habermannova vila, Jiří Zaťovič
ŠUMPERK, PRAHA a Pavla Horáková
Nenechajte sa nachytať, hlavnú hrdinku románu Pavly Horákovej Teorie podivnosti síce prenasledujú zvláštne správy zo Šumperska, ale inak sa dej knihy odohráva v Prahe. Cesty vedkyne Ady z domova do zamestnania či spánkového laboratória môžete sledovať pražskými ulicami takmer krok za krokom. A rozhodne to nie je nuda, o čom svedčí aj udelenie ceny Magnesia Litera za najlepšiu prózu roku 2018. A pokiaľ vás román zláka k výletu do Šumperka alebo na niektoré z mnohých popisovaných miest, bude to ďalší bonus navyše: rozhodne by ste nemali zabudnúť na vychádzku na vltavskú náplavku, do Emauzského kláštora alebo k smíchovskému Andělovi.
Foto: Emauzský klášter, Dagmar Veselková
NÁŠ TIP:
Bílá Voda je malá dedina v tieni Rychlebských hôr. Kedysi si sem pútnici chodili vyprosiť pomoc pri zázračnej soške Panny Márie, dnes sem mieria čitatelia rovnomenného románu Kateřiny Tučkovej. Písala ho s prestávkami desať rokov. Osudy jeho hrdiniek mapuje aj Múzeum internovaných rehoľníc v Bílé Vodě, kam mnohí príbuzní väznených rádových sestier dodnes jazdia pátrať po ich hroboch.